Hmla

V momente, keď beloba objala auto predo mnou, som si uvedomil, že pohlcuje celý svet navôkol. Svetlá hmla pôsobila ako obrovský difúzor. Vyzeralo to, akoby sa slnečná žiara predierala odvšadiaľ. Ostré lúče svetla sa bolestivo zabárali do mojich očí. Zdvihol som líca, inštinktívne som zložil slnečnú clonu. Nepomohlo. Znovu som ukázal zuby do čelného skla.

Z rádia sa ozvalo „I See fire!“.

Ako môže vedieť Ed Sheeran, čo vidím?

Z premýšľania ma vytrhla príšera vynárajúca sa z rannej hmly, ktorej som sa rútil v ústrety. Vyzeralo to, akoby sa predo mnou snažila s doširoka roztvorenými ústami zahryznúť do cesty. Spomalil som. V tom z nej začali vychádzať autá a nákladiaky.

Uff! Vydýchol som si. Asi je na mňa príliš skoro. Nastúpil som na trajekt. Veď ja kávu nepijem, napadlo mi, keď som si položil papierový pohár na stôl pred seba. Nikdy nie je neskoro začať, drzo odvrkol hlas vo mne. Mykol som plecom a pena z automatu sa mi prilepila na pery.

Sofiin svet. Kniha od nórskeho autora, ktorú čítam na nórskej lodi v Nórsku. Na okno z vonkajšej strany sa tlačí hustá hmla. Akoby chcela nakúkať ponad moje rameno a čítať si so mnou o Freudovi. Otočím sa tak, aby hmla nevidela na písmenká.

Aj tak nevie po slovensky, uškrniem sa v mysli. Otočím stranu. 444.

Čo to je? Malý vyblednutý ústrižok. Skúmavo ho otáčam v prstoch. Účet! Z dňa 12.03.1996 z Kníhkupectva na Dolnej ulici č. 35 v Banskej Bystrici, 197 Sk. Napadlo by môjho otca, keď kupoval túto knihu pred 20-timi rokmi, kde ju budem čítať? Určite nie, alebo možno áno? V rozhlase sa ozval plechový hlas:

,,Za 5 minúť pristávame.´´