V roku 1994 sa potopil trajekt Estónia, pri nehode zomrelo 852 ľudí. O príčinách nehody som sa rozprával s účastníkom vyšetrovania nehody, ktorý bol na mieste.

 

V roku 1994  bol Gustáv Hanuliak na mieste tragédie trajektu Estónia.

Ako si sa tam dostal?

Bol som tam ako reprezentant švédskej vlády. Švédi v tej dobe nemali žiadny offshore priemysel, legislatívu. Strávil som tam asi šesť týždňov na palube fínskeho námorníctva.

Čo si tam robil?

Našou úlohou bolo zistiť, aké sú podmienky, kde ten vrak leží. Prvýkrát sme sa tam potápali v decembri 1994, kedy sme boli zistiť, kde sú mŕtvi ľudia (v lodi, vonku okolo lode), či je vidieť nejaký zrejmý dôvod, prečo sa loď potopila.

 Ty si sa tam fyzicky potápal?

Nie, ja som bol reprezentant vlády na palube lode. Dohliadal som na to, keď sa podpisovala faktúra, aby to zodpovedalo tomu, čo sa tam dialo.

 Aké to tam bolo?

Bolo to strašné. Predstav si, bolo tam asi 850 ľudí. Loď nebola vôbec urobená na to, aby plávala tak ďaleko. Tá bola skonštruovaná a certifikovaná na pobrežnú plavbu. Nie aby plávala cez more z Tallinu do Štokholmu. Tam nebolo kam utiecť. Tá loď bola totálne zavretá.

 Prežil to niekto?

Áno, asi 130 ľudí, ale 852 zomrelo. Keď sa potápala, tak všetky dvere sa automaticky zavreli a ľudia boli úplne v pasci. Boli zavretí ako sardinky. My, keď sme tam prišli, už tam žiadne mŕtvoly neboli. My sme tam boli s odstupom času a mŕtvoly boli dávno zjedené rybami a malými krabmi. Fíni ich volajú kilki. Tie všetko zožerú.

 Boli ste v tej lodi?

Áno! To bolo súčasťou vyšetrovania švédskej havaríjnej komisie. Pozrieť sa na dôkazy. Ale nebrali to príliš vážne. Sám som videl, že Børje, ktorý bol za to zodpovedný, všetko, čo sa mu nezmestilo do krabice do vrtuľníka, hodil späť do mora. A nikoho to nezaujímalo. Preto všetky tie špekulácie, že to niekto vyhodil do vzduchu.

Lenže tí umelci v Estónsku, keď to robili, si to zle vypočítali. Asi mali o pivo viac alebo menej. Tak to iba nabodovali, nahrubo natreli farbou a vysrali sa na to.

 Myslíš si, že to niekto vyhodil do vzduchu?

Nie! Ja som to videl. Bolo to dané tým, že tie zámky, ktoré držali dvere, neboli poriadne prizvárané. Tie úchyty boli len pribodované. Keď je hrubé železo, nedá sa to hneď zavariť. Najprv sa to priboduje, predhreje a potom sa zvára.  Tá loď nebola skonštruovaná na takéto plavby. Lenže tí umelci v Estónsku, keď to robili, si to zle vypočítali. Asi mali o pivo viac alebo menej. Tak to iba nabodovali, nahrubo natreli farbou a vysrali sa na to. Držal som to v ruke. Takže to bolo logické, že to muselo prasknúť. Ale aj tento kúsok hodil Børje do mora. Tá loď bola vyrobená v Nemecku. Dokážeš si predstaviť, že Nemci by to takto sfušovali? Zvlášť takto dôležité diely.

Ďakujem za rozhovor