Drahí všetci,

musím sa vám zdvôveriť s niečím!

Áno, áno, stalo sa to! Čo sa ešte nikdy doteraz nestalo!

Po tréningu som išiel do obchodu. S ešte nie úplne prekrveným mozgom som sa potuloval v oddelení zeleniny. Nado mnou bzučala žiarovka a druhá blikala. Znelo a vyzeralo to, akoby sa snažil rozprávať hluchý so slepým. Ja som neprítomne pobehoval zrakom po zelenine uloženej do regálov. Až mi padol zrak na jednu.

Celý život som chodil okolo nej a vždy som sa čudoval, čo to je?

Kto si to preboha kúpi?

Veď to vyzerá ako zmenšené stromy. A ešte tá čudná farba, príliš zdravo zelená.

Fuj, povedal som si snáď tisíckrát. Neviem, či za to mohol môj nedokrvený mozog, alebo to bol proste iba skrat. Moja ruka sa natiahla a zobrala balíček so zmenšenými stromami. Vyzerali presne ako tie, čo sme  v modelárskom krúžku lepili popri železničnej stanici. Prebehlo mi mysľou, keď som balíček kládol do košíka. V rade pri pokladni som sa cítil akosi neisto. Zmenšené stromy na mňa pozerali cez priesvitnú fóliu, v ktorej boli zabalené. Najprv som sa ich snažil ignorovať, ale po chvíli som ich otočil. Z hrôzou som zistil, že oni majú oči všade! Zneistel som ešte viac.

Mám ich vrátiť? Stíham to?

Pani predo mnou už platila.

Nestíham!

Vyložil som teda obsah košíka na pás a tváril som sa, že si kupujem zmenšeniny stromov úplne bežne. Strnulo som sa usmieval na pokladníčku a uvedomil som si, že ja vôbec neviem, ako sa tvária ľudia, ktorí si kupujú takéto podivné veci.

Zdalo sa, že všetko prebehlo úplne normálne. Pani za pokladňou nič nespozorovala. Ani si nepýtala odo mňa doklad totožnosti.

Zaplatil som a rýchlou chôdzou som odišiel z obchodu. Cestou k autu som si nahlas vydýchol.

Mal som šťastie! Nikto si nič nevšimol. Nikto nespozoroval, že som si kúpil brokolicu prvý raz v živote. Môj život sa nenávratne zmenil. Už nikdy nebude ako pred tým, než som vložiť prvý raz smiešnu zmenšeninu stromov do košíka.