Aký bol život v Nórsku pred viac ako 30-timi rokmi? Ako sa Nórsko za ten čas zmenilo?
Nasledujúci článok je rozhovorom a autor nenesie žiadnu zodpovednosť za názory v ňom prezentované.
Rozhovor s Gustávom Hanuliakom (1955) ktorý pracuje a žije v Nórsku viac ako 30 rokov.
Kedy si začal pracovať v Nórsku?
V roku 1985. V tej dobe prísť zo Švédska do Nórska, to bolo, ako prísť napríklad do Albánska.
Strašný rozdiel. V osemdesiatych rokoch mali Nóri obrovské problémy. Celá krajina takmer zbankrotovala. Nemali peniaze na to, aby financovali expanziu v ropnom priemysle. Historicky, keď sa na to pozrieš, Nóri vedeli akurát chodiť na lyžiach a chytať ryby. To je v podstate to, čo vedia dodnes. Vtedy to bola úplne iná doba. Žiť v Nórsku bolo hrozne tvrdé.
V akom zmysle?
Uživiť sa a prežiť, to bolo ťažké. Vtedy Nóri, s ktorými som sa stretol, boli pracovití, vytrvalí, tvrdí, odolní ľudia. Akurát som ich stretol veľmi málo.
Prečo?
Lebo medzi potápačmi ich bolo veľmi málo. Pamätám si jedného, volal sa Ernst. To bol unikátny človek. Občas sa našiel niekto, kto bol veľmi milý, šikovný a pracovitý. Ale než si sa dostal offshore, tak si musel prejsť nejakými sitami.
Ako vyzeral Stavanger v tej dobe?
Stavanger bol hrozný koniec sveta. Tu nič nebolo. Žiadne krčmy, moderné stavby, nič. To bol iný svet, neviem, ako ti to opísať. Bola to malá dedina.
Akí ľudia tu žili?
Miestni, čo tu žili, sa samozrejme snažili dostať do ropného priemyslu. Problém bol v tom, že miera vzdelanosti tu nebola veľmi vysoká. V tej dobe, v osemdesiatych rokoch, keď si povedal, že vieš šoférovať auto, ti dali vodičák. Bola to chudobná, zaostalá krajina. Tu nebola žiadna kultúra alebo civilizácia. Zvlášť tu. Veď sa na to pozri. Tu je to samý kameň. To, z čoho žili, bolo more. Žili z rybárstva, občas niekde niečo vypestovali. Hlavne Jæren, Bryne, Kleppe a tieto oblasti. Ale inak tu nič nebolo.
Kedy sa to začalo meniť?
Mám pocit, že začiatkom deväťdesiatych rokov. Dosť dlho nebolo isté, ako bude ropa fungovať. V začiatkoch bola celá ropná bradža plná škandálov. Vždycky niečo naplánovali a potom to stálo o sto miliárd viac. Keď robili rafinériu v Mongstad, s tým boli veľké problémy. Nóri nemali vôbec žiadny anung o ničom. To boli hlavne Američania. Potom Nóri začali so svojimi protekcionistickými vecami, tak to chvíľu trvalo, kým sa naučili čo a ako. To vidíš dodnes. Nórsko je bohatá krajina, ale s civilizáciou to veľmi ďaleko nedošlo.
Aký rozdiel vidíš medzi Nórmi vtedy a teraz?
Vtedy boli podľa môjho názoru Nóri skromní, tvrdo pracujúci, priateľskí ľudia. Podelili by sa s tebou o posledné. Zvlášť na mori. To sa nedá inak povedať, ako, že to boli najlepší ľudia, akých by si mohol stretnúť. Ten tvrdý život ich naučil, že sú na sebe závislí a musia si pomáhať.
A teraz je to národ rozmaznaných deciek, ktoré si myslia, že robia službu ľudstvu už len tým, že existujú. Strašne sa to zmenilo.
Čo si myslíš, čím to je?
Bohatstvom! Im to strašne stúplo do hlavy. Zober si, že to je malá krajina. Tu boli dlho štyri milióny ľudí. Teraz vďaka prisťahovalcom je ich viac. Peniaze z ropného priemyslu ich pobláznili.
Čo si myslíš, akú to má budúcnosť?
Myslím, že ľudí tu je stále málo. Niečo okolo 5 miliónov. Za tú dobu od sedemdesiatych rokov doteraz spoločnosť nahromadila také strašné bohatstvo, že sú na tom veľmi dobre. Ja si myslím, že Nóri budú žiť z ropného priemyslu dokedy to pôjde. Ešte to nejakú dobu potrvá. Ďalšia vec je, že sa stále snažia tlačiť čo najviac do mora. Chovať čo najviac ryby a vôbec sa nepozerajú na to, ako to ničí prostredie. Aké strašné škody to má na prostredie. Nórsko je veľmi bohatá krajina, ale treba to brať v kontexte ich nákladov.
Pozri sa na to, koľko ľudí pracuje v štátnom sektore. Iba nová vláda zvýšila počet ľudí o 4 000.
Pozri sa na to, koľko ľudí je zamestnaných v kommune. Pozri sa na to, aké majú špeciálne dôchodky. Koľko to stojí a z čoho sa to bude platiť? Pozri sa na ich totálnu nefektivitu. Pozri sa na to, koľko mladých Nórov je chorých vo veku od 18 do 32 rokov. Pozri sa na ich konkurencieschopnosť v rámci sveta. Vyprodukovať olej alebo plyn, ktorý sa predá, to nie je umenie. Je niekde nejaká nórska značka, čo je svetovo známa? Okrem rybárskych háčikov. Kde by boli Nóri schopní konkurovať na medzinárodnom trhu? Čo budú ľudia v Nórsku robiť? Budú všetci v štátnom sektore a v kommune?
Začína sa rozprávať o tom, ale nórske noviny o tom nechcú písať, že ten fond im na to nebude stačiť. Penzijné záväzky Nórska sú obrovské. Ľudia v štátnej správe majú tak lukratívne dôchodky. Tí si to tak vymysleli. Ale to bolo v dobách, keď ropa stála 140 dolárov za barel. Oni si mysleli, že to bude tak donekonečna.
Ďalšia vec je, čo poväžuješ za bohatstvo. Je to bohatstvo, keď Frederiksen (najbohatší Nór) má neviem koľko miliárd, ale má ich napísané na Cypre. Z toho nikto nič nemá…
Takže to vidíš zle?
Pozri sa na to takto. Tí starí, šikovní a pracovití sú na dôchodku. Užívajú si svoje krásne peniaze. Oni si zlizli smotanu. Ale krajinu musí niekto obsluhovať. A kto to urobí? Títo leniví, chorí a neschopní Nóri?
Za tridsať rokov, čo si tu pracoval, ako sa k tebe správali? Zažil si rasizmus?
Nie to bolo, naopak. Obrátený rasizmus. My sme sa na nich dívali ako na matlákov, pretože my sme robili to, čo oni nevedeli. Ja som asi zlá osoba odpovedať na túto otázku.
Čo si myslíš, ako sa pracuje s Nórmi?
Pracoval som asi päť rokov v kancelárii. Moji kolegovia chodili do práce sa iba pozrieť, ako sa im menia kurzy na burze, keď už tam prišli. Práca – to bolo to posledné, čo ich zaujímalo. A pritom poberali platy ročne v miliónových triedach. Tak si to vieš predstaviť.
Čo je podľa teba na Nórsku pozitívne a čo negatívne?
Je to prekrásna krajina. A keď niečo stavajú, tak to robia s ohľadom na to. Čokoľvek postavia, tak to je nádhera.
Myslím si, že v budúcnosti budú mať veľké problémy. Nóri nemajú realistický obraz sami o sebe. Ani ako národ, ani ako jedinci. A to je problém, keď si myslíš, že si lev a všetci ťa vnímajú ako sliepku. Niekde je nejaká disproporcia, kde to nefunguje.
Myslíš, že im bohatstvo uškodilo?
Áno, presne. Ich problém je, že majú nastavenie presne opačné, ako som mal vždy ja. Disciplína, tvrdá práca to k niečomu vedie. Oni majú inú filozofiu. Kľud, ono sa to všetko nejako zariadi. Niekto sa o to postará. Zavoláme dákeho Poliaka. To je ich prístup.
Toto všetko myslím trochu s nadsázkou, ale tá substancia je taká. To myslím vážne.
Čo myslíš, aké bude Nórsko za 10, 20, 30 rokov?
To nikto nevie. Ja si myslím, že starí ľudia a s nimi tie staré hodnoty vymrú. Mám jednu knižku od jedného Nóra, ktorého si veľmi vážim. Už je mŕtvy. Zomrel, keď mal cez 90 rokov. Bol prvý profesor filozofie a matematiky v Nórsku. Veľmi vzdelaný a múdry človek. Ja mám taký pocit, že tieto staré, tradičné hodnoty, ktoré boli formované prírodnými podmienkami, boli formované tvrdým životom v Nórsku. Skaly a more, to formovalo človeka. Disciplína, tvrdá práca, pomáhať si. To sa všetko zmenilo. Dneska to je, ako viac zarobiť. Ako koho ochcát. Chamtivosť, honba za peniazmi. Lakomosť.
Všetci chcú byť bohatí. Robiť dojem na suseda.
Mať väčšiu loď, auto, chatu, najväčšie dlhy. A to teda majú. Ja si myslím, že skôr alebo neskôr dôjde k dramatickým zmenám v tejto krajine. To vidíš na prisťahovalcoch, ktorí sú čím ďalej častejšie na vysokých funkciách v krajine. Druhá, tretia generácia. A to bude pokračovať. Lebo sú disciplinovaní a pracovití. Tí zožerú Nórov, ktorí zatiaľ profitujú z toho, že sú tu narodení a majú kontakty. Za dvadsať rokov budú podmienky inakšie. A myslím si, že tým znovu dôjde k obrodeniu toho, čo ja hovorím. Disciplína, tvrdá práca. Lebo to nie je len o Nórsku, ale o celom svete. Svet je globalizovaný a my im budeme konkurovať s mozgami. Tá tradičná práca, lámanie kameňa, chytanie rýb, pílenie dreva to už nie je potreba. V budúcnosti bude potreba znalosti, znalosti, znalosti a tvrdá práca na sebe. A čo z toho Nóri majú? Čo z tohto, čo je potreba, má táto zem? Aké majú hodnoty títo ľudia? Je to tam?
Nie, nie je. To je len kde koho oklamať, zneužiť. Lebo tu bolo toľko ľudí z iných krajín kvôli práci. Prečo majú toľko pivničných bytov? Preto, aby zarábali na ľuďoch, ktorí túto krajinu držia v prevádzke. Len ten krásny deň, keď títo ľudia, ktorí tu drú od rána do večera, soboty, nedele, až tí odídu naspäť za rodinami, kto to tu bude robiť?
Veď tu chodia deti do školy desať rokov a nevedia poriadne písať a čítať.
Čo si myslíš o tom nórskom, že sme najlepší na svete?
To už hovorila bývala nórska premiérka Gro Harlem Brundtland, že to je typicky nórske: byť najlepší na svete. To hovorila už pred viac ako 25 rokmi. Takto vidíš realistický obraz národa. Oni si stále myslia, že niečo znamenajú. Opýtaj sa kohokoľvek mimo Nórska, čo si o nich myslia. Stačí ísť do Švédska.
Čo si myslia Švédi o Nóroch?
Myslia si, že to je banda prihlúplych ľudí. Pretože to vždycky tak bolo. Ryby a lyže, čo viac tu máš? Ja viem, že to je drsné, ale Nóri by sa mali prebrať do reality, aby sa naučili pracovať teraz, kým majú kapitál.
Ďakujem za rozhovor.
