Určite ste to už zažili.

Pocit samoty. Keď ste v lese, môže to byť príjemné. Neskoro večer v tme trochu strašidelné. Sami sa môžete cítiť aj v aule plnej ľudí. Všade navôkol sedia spolužiaci a vy ste tam sám. Nikdy by som nepovedal, že obyčajná otázka môže spôsobiť taký pocit samoty. Profesor sedí za katedrou a občas prísnym zrakom skontroluje, či niekto neodpisuje.

Ako by sme aj mohli? Sme rozsadení, medzi nami je aspoň sedem metrov miesta.

Zaborím zrak do písomky, či sa náhodou nezmenila otázka.

Bohužiaľ, je stále taká istá.

„Napíšte matematický dôkaz dokonalosti Hammingoveho kódu [ 7,4,3]“.

Dám tej otázke ešte šancu. Pozriem dopredu a naspäť. Nič. Stále tam je v pôvodnom znení.

„Dobre položená otázka je horšia ako facka.“ To mi povedal raz dávno otec. Správne položená otázka na skúške vyvolá silnú úzkosť, strach, rozprúdi krvný obeh. Dal by sa ňou liečiť nízky krvný tlak. Dokonca trestať ľudí. 20 otázok denne po dobu päť rokov. Keď si prečítate takúto otázku, je to ako by vás hodili do hlbokej studne. Ste tam sám, nikto vám nepomôže. V takejto chvíli začne vaša fantázia vytvárať neuveriteľné veci. Je to niečo ako fatamorgána. Takmer vidíte, ako sa profesor zdvíha a odchádza na celú skúšku preč. Otázka takéhoto typu vyvolá pocit takej hlbokej bezradnosti, že aj keby ste na odpovedi mohli pracovať všetci hromadne, nevedeli by ste. Je to jasné z pohľadov, akými sa dívajú študenti smerom na katedru. Určite preto sa profesori tvária, že tam nie sú a nevenujú veľkú pozornosť kontrole.

Aj tak to nikto nevie a nedá sa to zistiť.

Takúto odpoveď nevie ani Google. Nie je v žiadnom ťaháku, ste tam len vy a prázdno. Davová samota je terminus technikus, ktorý toto najlepšie vystihne. Úplne sám a bezradný v strede davu. Takto dáko sa museli cítiť ľudia, ktorí smerovali na popravu v  strede námestia. Všetko má svoj koniec. Chvalabohu aj skúška. 90 minút ubehne. Problém je, že otázky tohto typu nechodia osamote. Na papieri bývajú väčšinou po desiatkach. Tak dvadsať je celkom bežných. Áno – samota20, tak sa to dá opísať. Na skúšku sa väčšinou každý učí. Ešte pár minút pred ňou sa cítite, ako všetko viete a určite tu bude aspoň B-čko. Rozdiel medzi očakávaním a realitou spôsobujú práve takéto otázky. Tých pár znakov, čo si prečítate po prvý krát v živote, zmení všetko. Keby som to mal nakresliť, najlepšie by to vyjadroval obrátený hokejkový graf. Pred skúškou. Všetko viem. Očakávanie B+. Prečítal som si otázky, ktoré tam vôbec nemali byť. Očakávanie budem rád za D-čko. Realita Fx.