Mnohí nemajú radi turisticky preplnené miesta. Iným to zase nevadí. Ráno sa pláž na Krabi zapĺňala typicky thajskými loďami. Dovážali turistov z iných miest alebo Thajcov za prácou. Niektoré boli oblepené reklamnými pútačmi s obrázkami jedla a cenami. K tým mierili smädní a hladní z celého sveta. Lode vyzerajú na obrázku pekne. Majú dlhé štíhle telo a usmievavú posádku. V skutočnosti sú to vrčiace monštrá. Keď sa pozriete bližšie, vzadu má každá motor, ktorý veľkosťou pripomína ten z autobusu. Ten má však výfuk, thajské lode ho nemajú, a tak zvuk, ktorý vydávajú, je to posledné, čo máte chuť počúvať na dovolenke.

Krásna pláž, biely piesok, ležíte a užívate si tú pohodu.

Do toho VRRRMM, TTTT, DDD. Hlasné, veľmi hlasné. Strhnete sa a posadíte sa na deku. Rozlepíte oči, prudké slnko vás oslepí a do uší sa vám dostane:

,,Masáž, masáž?

Pani chodí pomedzi ľudí na pláži a loví. Keď sa čo i len nepatrne pozriete jej smerom, ide  na vás. Pokrútite hlavou a snažíte sa ignorovať diaľnicu za vami. V tejto chvíli začínate chápať, prečo ľudia neradi chodia na turisticky exponované miesta. Takto nejako to vyzerá celý deň. Lode, vrrrr. Masáž, masáž?

Na dovolenku so sebou nosím statív, je to kúzelná vec. Umožní vám mnohé. Môžete ho vláčiť všade so sebou, zavadzia vám.

Často krát sa pýtate: Prečo preboha nosím túto rárohu všade zo sebou? Nepohodlie, ktoré mi spôsobuje na cestách, ma núti, aby som ho používal. Inak by to bolo úplne zbytočné. Však?

A tak sa mi stáva, že sa v noci ocitám na miestach, kde ľudia bežne nechodia a som tam sám. To isté miesto pár hodín neskôr. Nad nami svietia hviezdy, more ticho žblnká. Sadneme si na kameň a v tme pozorujeme, ako z piesku vyliezajú kraby. Sú všade. To, čo cez deň pripomínajú iba stopy v piesku, zrazu ožíva. Turisti a ruch sú preč. Prichádzajú miestni obyvatelia chodiaci bokom. Nestačíme sa čudovať.

,,Aha… preto sa to tu volá Krabi.

Vzadu za nami sa na plastovej stoličke preberie spiaci strážca. Zasvieti na nás baterkou. Vidí rozložený statív a nás dvoch. Uloží sa znova do spania. Zbadal som, že okolo neho sú voľné stoličky. Dve som si požičal. Sedíme v prvej rade krásneho prírodopisného filmu, ktorý ide naživo a len pre nás. Občas počuť zvuk sklápajúceho sa zrkadla. Cvak.

Pozrieme si fotku a usmejeme sa. Aj na tak rušnom mieste môžete zažiť pokoj a niečo neobyčajné. Stačí prísť, keď všetci ostatní spia.

Kúpte si statív, zmení vám to pohlaď na vec. Alebo sa aspoň choďte prejsť po tme.

 

Ak sa vám páčila moja poviedka, môžeme ostať v kontakte. Stačí, ak dáte like na moju Facebook stránku. Budete tak mať prístup ku všetkým mojim článkom.