Noc
Bol som viac ďaleko, ako blízko od domu. Od mora fúkal vietor a ja som sa kolísavou chôdzou presúval smerom k ideálnej kompozícii.
V zimnom večeri sa javila byť ideálnou tá, kde v popredí bude maják a v pozadí bude tancovať polárna žiara.
Rozložil som si statív, skrehnutými rukami som podoťahoval každú nohu. Z batoha som vybral fotoaparát a vymenil som objektív. Po tom, ako mi minule spadol, som ho opatrne pripevnil na statív. Nastavil som kompozíciu a zaostril nekonečno. Zapojil som spúšť do tela. Hrdo som stál vedľa a kochal sa pohľadom na mihajúcu sa polárnu žiaru.
V ruke som držal spúšť a s kľudom v duši som ju stlačil. Moje premýšľanie o krásnej fotke prerušilo ticho.
Nič sa nestalo.
Necvaklo to.
Zrkadlo sa nesklopilo!
Čo sa deje?
Zvedavo som sklopil zrak smerok k displeju. Nekompromisne ukazoval ,,No card”.
Z úst mi vyšiel kúdol teplého vzduchu. Tichom zimného večera sa rozľahol krik. Kartáá!!!
