Rozhovor s cestovateľom Martinom Navrátilom a Martou Rajkovou z cestovateľského portálu Travelistan.sk

 

Ahoj Martin a Marta, ako ste sa dostali k cestovaniu?

Ani nevieme, ako sme sa k tomu dostali. Proste sme začali cestovať. 

Prečo cestujete a čo vám to dáva? 

Nechceme, aby to vyznelo ako fráza. Nielen, že nás to baví, ale otvára to obzory. Cestovanie to nie je len samotná cesta, ale aj spoznávanie toho, čo niekde čítaš v knižkách. Nie je lepšie pochopiť jednotlivé kultúry, filozofie, náboženstvá priamo na mieste? Už v stredoveku v moslimských krajinách mali jedno príslovie. „Nehovor mi ako si vzdelaní, ale koľko krajín si precestoval“. Cestovanie otvára obzor. Áno, to je tá fráza, ale príjemne otrepaná a veľmi pravdivá. A má to jednu veľkú nevýhodu. A to je tá, že sa staneš závislým. Prídeš domov po ročnej ceste a do týždňa hľadáš na mape, kam pôjdeš. A už v hlave plánuješ kam ísť. Nevieš sa toho zbaviť.

Toto bude zaujímať asi každého cestovania chtivého, ako si na cestovanie zarábate?

Máme našetrené z predchádzajúcich prác. Marta stále prekladá online a ja som pracoval 13 rokov ako sprievodca. Plus pomáhame ľuďom ako cestovať –  dávame poradenstvo. Po tých dlhých rokoch cestovania sme si povedali, že to treba využiť.

Koľko krajín ste precestovali a čo bolo pre vás najväčším zážitkom, alebo čo vás najviac zasiahlo?

Ja som prešiel dokopy 158 krajín. Teraz sme spolu s Martou počas 9 mesiacoch precestovali 14 krajín a bola to najlepšia cesta. Zamerali sme sa na hodvábnu cestu a jej tradície. Našim cieľom boli aj sviatky, ktoré majú tradície až do obdobia hodvábnej cesty. Čo sa týka sviatkov, najviac sa nám páčil sviatok Holi v Nepále, kde sa ľudia obhadzujú farebným práškom. A čo najlepšie? Nemysleli by sme si, že nám to všetko tak dobre vyjde. Všetko, čo bolo naplánované, vyšlo. Ale trek na koňoch, ktorý vymyslela Marta, bol najlepším. 300 kilometrov v mongolskej divočine nám dal zabrať. Tie zážitky si chceme aj vytrpieť a tu sme išli niekedy cez slzy.

Je niečo, čo ste sa pri cestovaní naučili, čo používate pri každodennom živote? Niečo, čo zlepšuje kvalitu vašeho života? 

Veľmi sa nerozčuľovať. Viac si začneš vážiť veci okolo seba a berieš veci s nadhľadom.

Zaujala vás niektorá krajina natoľko, že ste rozmýšľali, že tam ostane žiť? 

Marta  rozmýšľala, že by ostala v USA a ja pre zmenu v Hong Kongu. Ale nie, že natrvalo, skôr na dlhší čas. To pohrávanie sa s myšlienkou, že niekde ostaneš naveky, je skôr, keď je človek mladší. Potom si uvedomuješ, že korene máš predsa doma, aj keď frfleš. Byť bez kamarátov, zázemia by sa začalo na novom mieste veľmi ťažko.

Myslite si, že je dôležité, aby ľudia cestovali? Prečo?

Ľudia by mali cestovať. Je mnoho krajín na západe, ale aj na východe, viď Čína, Japonsko či Taiwan, kde hlavne po škole ľudia vycestujú von. Rodičia ich v tom podporujú, lebo sami zažili, ako ich to obohatilo. Niekedy máme pocit, že Slováci hľadajú výhovorky, prečo neísť. Najprv sú to peniaze. Áno, sú podstatné, ale nie je to tak veľký balík, ako si predstavujeme. Napríklad dovolenka v Chorvátsku vyjde niekedy drahšie ako cestovanie v Thajsku. A ani tí Číňania nemajú toľko našetreného. Ak prekonáte strach z neznámeho, otvoria sa vám možnosti a hlavne zážitky. Len sa spýtajte niekoho, kto to skúsil a či ľutuje. Treba prekonať počiatočný strach z neznámeho. A čo to cestovanie dá? Hlavne rozhľad a nadhľad.  Zdokonalíš sa v jazyku, lepšie zvládaš stresové situácie, naučí ťa krásne improvizovať…

Spolu tvoríte blog Travelistan.sk, ako ste sa k blogovaniu dostali a prečo to robíte?

Spolu robíme na stránke Travelistan, kde chceme dať ľudom základné informácie o jednotlivých krajinách. Ako je to s vízami, dopravou, čo treba navštíviť atď. Dávame rady a priame kontakty na ľudí, kde si cestovateľ vybaví veci za trhovú hodnotu. Dávame priestor aj iným cestovateľom, aby prispeli či už cez články, fotografie…

Aké to je, keď po tak dlhej dobe na cestách prídete na Slovensko?

Teraz sme mali veľmi príjemný pocit a užívali sme si ho. Vôbec sme nefrflali a všímali si veci, ktoré sa pohli k lepšiemu.

Po precestovaní tak veľkého množstva krajín ako vnímate kultúru a ľudí na Slovensku v porovnaní so svetom? 

Slovensko je stále uzatvorené v mysliach pred svetom. Chýba nám rozhľadenosť. Ale vidíme, že sa to mení každým rokom. Na Slovensku máme veci, ktoré nám závidí celý svet, ale my nimi niekedy opovrhujeme. Napríklad slovenský folklór. Tak rozmanitú a živú kultúru treba hľadať. Na Slovensku to niekedy ľudia berú, že to je niečo prežité. V zahraničí hľadáme niečo pôvodné a na to, čo je tu, si niekedy nevážime. Cestovatelia keď vidia, čo tu máme, len otvárajú ústa. Oni milujú náš folklór. A folklór je aj slovenská kultúra.

Aký majú cestovatelia cestovateľský/necestovateľský sen?

Mať  dom mimo mesta a Marta dodáva, že treba mať k tomu aj koňa.

Ďakujem za inšpiratívny rozhovor Martin a Marta. Želám Vám veľa šťastia na cestách.